Drevo je jedna veľká a silná energia. Rozhovor s debnárom Jozefom Fryzelkom o výrobe drevených sudov.

Josef Fryzelka vedie jednu z piatich debnárskych firiem v Českej republike, kde sa ešte výrobky stále vyrábajú klasickými remeselnými postupmi. Firma oficiálne vznikla v roku 1991. Jej filozofiou je zachovať poctivé remeselné výrobky s vysokým podielom ručnej práce. Drevo na výrobu pochádza z valašských lesov. Valašsko je hornatá oblasť v najvýchodnejšej časti Moravy, v blízkosti hraníc so Slovenskom. Ide o svojbytný národopisný a kultúrny región, susediaci na juhu s Moravským Slováckom a na západe s Hanou.

Drevo a debnárstvo boli vaše lásky už od mladosti?

Vyrastal som u nás na dedine v Komunálnej debnárskej dielni, kde pracoval môj otec. Od malička som videl ťažkú debnársku prácu a hovoril som si, tak toto robiť nechcem. Nechcem drieť ako naši otcovia a dedovia. Mojou veľkou vášňou v mladosti bolo skôr poľovníctvo, les a zvieratá. Aj som chcel ísť študovať na lesnícku školu. Môj otec však povedal jednu zásadnú vetu. „Buď pôjdeš za debnára, alebo sa pakuj z domu“. Tak pokračujem v našej rodinnej tradícii už tretiu generáciu.

Čo pre Vás znamená drevo?

Ak si dnes niekto myslí, že drevo je len kus niečoho, tak tomu nerozumie. Drevo je jedna veľká a silná energia, ktorú si dnes už nevážime. Pracujem hlavne s dubom. Keď vidím v lese krásne duby a predstavím si z nich tie sudy, tak sa mi srdce hneď rozbúši. Kvalitného dreva je však každý rok menej a menej. Kvalitné drevo je dnes už vzácnosť a jeho cena ide každý rok hore.

Myslíte si, že každý druh stromu má nejakú inú energiu?

Určite, každý druh stromu má inú energiu, ale podľa mňa najsilnejšiu energiu v našich lesoch má dub. V Čechách a na Morave je to kráľ lesa. Keď idete po lese, tak vidíte, že smrek vydrží maximálne niekoľko desaťročí, ale silný dub, ten prežije aj niekoľko storočí.

Prečo je kvalitného dreva stále menej a menej? Stromy sú zle vysadené, nevedia sa lesníci o ne starať? Stratili k drevu a lesu vzťah? Aká je príčina?

Dnes lesníci a majitelia lesov vidia v dreve hlavne krátkodobú ekonomiku, svoj krátkodobý profit a riadia sa filozofiou „po mne potopa“. V minulosti, ak mala rodina viac peňazí a chcela zabezpečiť budúce generácie, kúpila les. Zainvestovala financie do budúcnosti, pretože vedela, že profit z lesa získa až ďalšia generácia. Tak to bolo aj v našej rodine. Dnes je však situácia v Európe taká, že mladá generácia predáva zdedené lesy po predkoch priekupníkom s drevom a predáva ich „za babku“. Zo zisku z predaja lesa ide rodina na dovolenku a les ich viac nezaujíma. Dnes spoločnosť vníma hodnotu lesa veľmi pokrivene. Kvôli tomu je výkupná cena dreva veľmi nízka a ťažia z toho obchodníci, ktorí ku konkrétnemu lesu a krajine nemajú žiaden vzťah.

Máte pocit, že mladá generácia mení názor na les a hodnotu dreva?

Zmena začína, vidím to v mojom okolí. Samozrejme nie u všetkých. Ale je tu skupina mladých ľudí, ktorí sa v dnešnej dobe blahobytu začínajú pozerať smerom do budúcna a uvedomujú si, že nie je možné sa mať stále takto dobre. Príde doba, keď sa suroviny vyčerpajú.

Keď si ešte z detstva pamätáte Komunálnu debnársku dielňu, vyrábal sa v nej iný typ výrobkov ako dnes? Zmenil sa sortiment po revolúcii v 89?

Po revolúcii som sa venoval hlavne stolárskej práci, pretože začala doba plastová, potom doba nerezová a ja som neveril, že debnárska tradícia prežije. V porevolučnej dobe nemal o drevené sudy zrazu nikto záujem. V Brne bolo veľké debnárske družstvo, kde pracovalo takmer tridsať debnárov. Behom troch rokov však záujem o drevené sudy a drevené kade poklesol takmer na nulu a družstvo skončilo. Nový majiteľ nemal ku strojom vzťah a predal ich do Rakúska alebo do šrotu. Tento moment výrazne naštrbil kontinuitu debnárskej tradície na Morave. Tieto kvalitné stroje určené aj na malovýrobu a sú doslova nenahraditeľné. Nové moderné stroje sú strašne drahé a malovýroba na zákazku ich nákup nikdy nezaplatí. Keď sa raz kontinuita zastaví, tak spustiť koleso nanovo je veľmi ťažké. Našťastie posledné desaťročie záujem o kvalitnú debnársku prácu opäť vzrástol. Okrem sudov a kadí je napríklad v poslednej dobe záujem o drevené vane a umývadla. Takýto dizajnérsky sortiment sa v minulosti nevyrábal.

Kde sa vyučili zamestnanci, ktorí u Vás pracujú? Prišli už vyučení zo škôl, alebo ste ich vy tu u seba vyučili remeslu?

Väčšinou sú to všetko bývalí stolári. Niektorí s nami pracovali ešte v komunále. Mám tu ale napríklad chlapca, ktorý predtým robil topánky, teraz nám pomáha pri dokončovaní produktov, lebo má cit na detaily. Nie sú to teda všetko vyučený debnári. Majú však chuť pracovať a učiť sa. Jeden z dôvodov, prečo nechcem stále robiť len sudy ale aj iný debnársky sortiment je aj to, aby sme si oddýchli od monotónnej práce. Fyzicky aj mentálne.

V čom je základ dobrého sudu?

Základ je „zimné – mŕtve drevo“. Strom má byť vyťatý, keď vonku mrzne aspoň niekoľko dní. Najlepšie od konca novembra do začiatku marca. Vtedy sa z nadzemnej časti stromu stiahnu všetky živiny, šťavy do koreňového systému pod zem. Nad zemou ostane tzv. „mŕtve drevo“. Dnes sa však vo veľkom ťaží letné drevo, ktoré sa dá do sušičky a potom sa predáva ako suché drevo. Ľudia si mylne myslia, že drevo najlepšie vysušia teplom a slnkom. To je však omyl. Drevo sa najlepšie vysuší v zime pri teplotách mínus dvadsať stupňov. Zopár studených zimných mesiacov Vám vysuší drevo lepšie, ako jeden celý kalendárny rok. V poriadnej zime drevo navyše aj popraská a vtedy sa ukáže jeho ozajstná kvalita a to, ako ho treba ďalej rezať. Proste pri dreve je najdôležitejšie chytiť tú zimu. Začíname mať však problém, že pribúdajú zimy, keď nemrzne skoro vôbec. Vtedy aj chrobáky a škodcovia poškodzujú drevo v lese omnoho viac. Dnes sa stretávame s tým, že z vonku vyzerá dub v lese krásny a zdravý. Vytneme ho a zvnútra je celý hnilý. V minulosti to pri dube nebývalo, nikdy. Teraz je to už bežná vec. Asi to súvisí s množstvom škodlivých plynov v ovzduší a s globálnym otepľovaním.

Môže na kvalitu dreva vplývať aj fakt, v ktorých fázach Mesiaca ako je spln a nov, bolo drevo vyťažené?

Nie som veľký odborník na fázy Mesiaca, ale čo čítam rôzne odborné knihy, tak tam dávajú na to veľký dôraz. U nás sa traduje, že najlepšie drevo je vyťažené na Štedrý deň. Na zimný slnovrat sa začína oficiálne zima a dni sú vtedy najkratšie. Skúšame to. Syn si teraz staval drevenicu a drevo na hlavné kusy sme ťažili na Štedrý deň. Máme presne poznačené, ktoré sú to kusy a uvidíme… Príklad: Hoďte „letné živé“ drevo a „zimné mŕtve“ drevo medzi chrobákov. Za mesiac máte v tom letnom dreve diery. V zimnom nie. Zimné drevo nevonia. A letné vonia. Napríklad v stavebníctve sa dnes bežne používa letné drevo, tak sa potom musí striekať proti červotočom a podobne. Zvláštne, dnes máme normy, ako a koľko musíme spracované drevo striekať proti škodcom a pritom nemáme normy, kedy máme drevo ťažiť.

Aký je v súčasnosti pri dreve ešte rozdiel oproti minulosti?

Dnes už staršie stromy väčších priemerov prakticky v našich lesoch ani nie sú. V minulosti dokázali ťažiť staršie stromy omnoho väčších priemerov ako dnes, pretože ťažba prebiehala selektívne. Pokiaľ sa našiel pekný strom s potenciálom, tak sa nevyťažil naraz s ostatnými, ale nechal sa, aby rozvinul svoj potenciál. Dnes sa ťažia všetky stromy v lese naraz, ostane len holorub. Potom nám chýbajú staršie stromy a prirodzene, drevo je redšie. Chýbajú hustoty rokov. To sú tie jemné detaily.