VINÁRSTVO

Pivnica BRHLOVCE je malé remeselné vinárstvo, ktoré sa nachádza v skalných obydliach v obci Brhlovce. Je to miesto, kde ešte čas plynie tak po starom – analógovo. Snažíme sa dorábať víno klasickým remeselným spôsobom, ako si to pamätám z detstva. Víno a vinohrad bola každodenná súčasť nášho rodinného života, ale okrem toho sme mali aj ovce, kozy alebo býka. Družstevné vinohrady, do ktorých som v lete chodil brigádovať, stále tvoria okolo Brhloviec prirodzenú panorámu krajiny. Možno aj preto som v mladosti nevnímal víno ako niečo výnimočné ale skôr ma fascinoval „veľký svet“ a obrázky, či už statické alebo pohyblivé. Vyštudoval som preto fotografiu na VŠVU v Bratislave a nie vinárstvo. Ale až keď som precestoval ten „veľký svet“ a zachytil veľa obrázkov, tak som si uvedomil unikátnu polohu Brhloviec a silnú energiu skalných obydlí. V roku 2011 som založil vinárstvo Pivnica BRHLOVCE a odvtedy všetko víno fľašujeme pod vlastnou značkou. Dnes všetko hrozno pochádza z Brhloviec a blízkeho okolia.

Ján Záborský

 

 

Tvorbu vína vnímam ako kreatívny proces. V pivnici sa preto riadim najmä intuíciou a skúsenosťami. Niekedy je to aj cesta omylu a pokusu. Pre mňa je však víno skôr emocionálna – umelecká záležitosť ako dokonalý technologický postup robený podľa presne dodaného návodu.  Baví ma objavovať a byť prekvapený. Naše vína sú preto opak strojovej a priemyselnej výroby. Vína si fľašujeme sami v pivnici a každé víno ide do fľaše v tom momente, keď si myslím, že nastal pre konkrétne víno ten správny okamih. Pričom odhaliť „ten správny okamih“ znamená neustále načúvať vínu, sledovať kolobeh prírody, uprieť zrak na mesiac a hviezdy. To vyžaduje utíšiť vnútorný hluk a nepokoj.

Skalné obydlia, v ktorých sa nachádza naše vinárstvo, majú silnú vnútornú energiu, ktorá zásadne ovplyvňuje naše životy a charakter nášho vína. Počas celého roka majú skalné obydlia takmer ideálne klimatické podmienky na pomalé vyzrievanie vína. Jedným z cieľov vinárstva Pivnica BRHLOVCE,  je okrem tvorby remeselných vín, zachrániť skalné obydlia, dať im druhú šancu na život.

 

 

Brhlovce sa nachádzajú na severnej hranici pestovania viniča v Strednej Európe.  Vinohrady tu ležia na úpätí Južných svahov Štiavnických vrchov a na priľahlej Ipeľskej pahorkatine. Svoje korene u nás vinič zapúšťa hlboko do sopečného podložia, ktoré stvoril v pradávnych časoch mohutný vulkán Sitno. Vinohrady pod Vulkánom Sitno  ležia väčšinou na tufoch a andezitoch. Zjednodušene môžeme povedať, že mäkký tuf je sopečný popol a tvrdý andezit je sopečná láva.

Je to magické miesto, kde sa na sopečnom podloží stretávajú nielen dva klimatické svety ale aj dve gurmánsko – kultúrne tradície. Po geologickej a biologickej stránke sa u nás končí horúca – južná časť Európy ( Panónska panva – Pannonicum ) a začína sa chladná – severná časť Európy ( Západné Karpaty – Carpaticum occidentale ). V Brhlovciach máme veľmi teplé a suché letá. Z Panónskej panvy k nám z juhu v lete prúdi horúci a teplý vzduch, ktorý u nás tvrdo narazí na neprestupnú a studenú hradbu tvorenú Štiavnickými vrchmi. Táto prírodná hradba, ktorej dominuje stratovulkán Sitno, toto južanské teplo u nás zastavia. Preto sme jedna z najteplejších oblastí v Strednej Európe. Vďaka tomu sa u nás veľmi dobre darí červeným odrodám. Najmä Frankovke modrej a odrode Pinot noir. Na jeseň a v zime k nám naopak prúdi zo Štiavnických vrchov zima a mráz. Žijeme na hrane, v krajine kontrastov.

Po gurmánskej stránke u nás končí kultúra juhu, založená na víne, zelenine, ovocí, korenistých mäsových výrobkoch ktorých tradíciu k nám doniesli počas nájazdov Turci a pritom, len dva – tri dediny severnejšie, smerom na Banskú Štiavnicu sa začína sa kultúra severu založená na pálenke, kapuste, zemiakoch a ovčom syre.

Medzi jednotlivými ročníkmi je u nás dosť veľký rozdiel v charaktere počasia. Preto kľúčom k pochopeniu našich vín, je poznať polohu vinohradu a charakter ročníka, z ktorého zrovna pijete víno. V chladných ročníkoch, ako boli 2010 a 2014, sú vína sviežejšie s vyššou kyselinou a potrebujú dlhší čas, aby nám ukázali svoju vnútornú krásu a eleganciu. V teplých ročníkoch, ako boli 2012 a 2015, sú vína opulentnejšie a zvyčajne aj skôr prístupné.

Venujeme sa typickým odrodám strednej Európy: Pesecká leánka, Veltlínske zelené, Pinot blanc, Frankovka modrá, Pinot noir, Alibernet.