Vinice

Víno spod vulkánu Sitno

Brhlovce sa nachádzajú 12 kilometrov od okresného mesta Levice a ich vinice sú súčasť vinohradníckej krajiny pod vulkánom Sitno. Vinice tu ležia na Ipeľskej pahorkatine, ktorá plynule prechádza do juhozápadných výbežkov Štiavnických vrchov. Svoje korene vinič v Brhlovciach zapúšťa hlboko do sopečného podložia, ktoré v pradávnych časoch stvoril mohutný vulkán Sitno. 

Foto: Ján Záborský. Vinohrady pod vulkánom

Brhlovce a širšie okolie obce je magické miesto, kde sa na sopečnom podloží stretávajú dva klimatické svety. Po geologickej a biologickej stránke sa tu končí horúca – južná časť Európy (Panónska panva – Pannonicum ) a začína sa chladná – severná časť Európy (Západné Karpaty – Carpaticum occidentale). 


V Brhlovciach máme veľmi teplé a suché letá.

Z Panónskej panvy, Podunajskej nížiny k nám z juhu v lete prúdi horúci a teplý vzduch, ktorý u nás tvrdo narazí na neprestupnú a studenú hradbu tvorenú Štiavnickými vrchmi. Táto prírodná hradba, ktorej dominuje stratovulkán Sitno, toto južanské teplo u nás zastaví. Preto sme jedna z najteplejších oblastí v Strednej Európe.

Vďaka tomu sa u nás veľmi dobre darí červeným odrodám, najmä Frankovke modrej a Pinot noir. Na jeseň a v zime k nám naopak prúdi zo Štiavnických vrchov zima a mráz. Zimy vedia byť veľmi chladné. V Brhlovciach žijeme na hrane dvoch klimatických svetov, v krajine kontrastov. 


Geológia vína

Vinohrady pod vulkánom Sitno ležia väčšinou na tufoch a andezitoch. Zjednodušene môžeme povedať, že mäkký tuf je sopečný popol a tvrdý andezit je sopečná láva. Sopečná pôda je porézna a vynikajúco absorbuje vodu, plyny a kyslík, ktoré má následne vinič k dispozícii, keď zapúšťa svoje korene do sopečného podložia. 

Stratovulkán Sitno, ktorý stvoril geologické podložie Brhloviec, bol pôvodne vysoký do 4km a zaberal asi 2200km².

Dnes má Sitno výšku 1009,2mn.m. a je to je najvyšší vrch pohoria Štiavnické vrchy. V jeho poklesnutej kaldere leží architektonický skvost – mesto Banská Štiavnica. Sitno je vrch opradený mnohými bájami a povesťami, najznámejšia je o sitnianskych rytieroch žijúcich v podzemí Sitna, ktorí sú pripravení pomôcť národu, keď mu bude najhoršie.

Samotný vývoj stratovulkánu Sitno bol zložitý a prebiehal v období bádenu až sarmatu (zhruba v intervale pred 15,0 – 11,0 mil. rokov) v piatich hlavných cykloch.

Počas tohto obdobia sa striedali explozívne a pokojné obdobia, počas ktorých vulkán chŕlil rôzne druhy sopečných vyvrenín. Sitno je zvyškom utuhnutého lávového prúdu z andezitu, ktorý sa vylial v neogéne do pradoliny vytvorenej v mäkších sopečných horninách (tufy) a dnes tvorí najvyššiu časť pohoria.

Sopečné pôdy predstavujú iba 1% zcelkového povrchu zeme, ale týchto 124 miliónov hektárov pôdy zabezpečuje výživu pre 10% svetovej populácie! 

Ročníky

Medzi jednotlivými ročníkmi je u nás dosť veľký rozdiel v charaktere počasia. Preto kľúčom k pochopeniu našich vín, je poznať polohu vinohradu a charakter ročníka, z ktorého práve pijete víno. V chladných ročníkoch, ako boli 2010, 2014 a 2020, sú vína sviežejšie s vyššou kyselinou a potrebujú dlhší čas, aby nám ukázali svoju vnútornú krásu a eleganciu. V teplých ročníkoch, ako boli 2012 a 2015, sú vína opulentnejšie a zvyčajne aj skôr prístupné. Ročníky 2011, 2016 a 2019 boli vyvážené a vína z nich sú komplexné. 

Foto: Ján Záborský. Vinohrady v zime